Oxidačný stres môže byť nebezpečný! Ako ho viete znížiť pomocou glutatiónu?

Ako pomôže glutatión znížiť oxidačný stres?

Napriek tomu, že podľa odborníkov oxidačný stres nie je najväčšou hrozbou pre bunky, dokáže byť veľmi nebezpečný. Spôsobuje totiž poškodenie buniek, ktoré častokrát vyústi do rôznych vážnych ochorení. Za zmienku stojí napríklad Alzheimerova choroba, depresia, úzkosť, ale napríklad aj rakovina. V dôsledku čoho vlastne oxidačný stres vzniká a ako ho môžete znížiť prostredníctvom glutatiónu?

Ako vzniká oxidačný stres?

Oxidačný stres je proces, pri ktorom reaktívne formy kyslíka (skratkou označované ako ROS) reagujú s proteínmi, DNA alebo lipidmi, v dôsledku čoho bunky nevedia správne zužitkovať tieto kriticky dôležité molekuly. Reaktívne formy kyslíka vznikajú pri rôznych metabolických procesoch.

Ak je organizmus oxidačnému stresu vystavený vo zvýšenej miere, dochádza k poškodeniu veľkého množstva buniek. V dôsledku toho mnohé tkanivá nedokážu správne fungovať, čo sa odrazí na rôznych zdravotných ťažkostiach. Výskumy ukazujú, že oxidačný stres môže zapríčiniť aj vznik zápalov.

Oxidačný stres


Zaujímavosť
: Veľké množstvo oxidačného stresu je nebezpečné, avšak aj jeho úplná absencia môže viesť k problémom. Výskumy dokazujú, že ak bunky nie sú vystavené vôbec žiadnemu oxidačnému stresu, nemusia fungovať správne a dochádza k oslabovaniu imunitného systému.

Faktory zvyšujúce riziko oxidačného stresu

Oxidačný stres na bunky v našich telách vplýva každý jeden deň a nemusíme to nijako pociťovať. Pokiaľ je však priveľký, skôr či neskôr sa objavia zdravotné ťažkosti. Medzi faktory, ktoré zvyšujú oxidačný stres, patrí najmä nadmerné vystavovanie sa ultrafialovému žiareniu zo slnka, konzumácia alkoholu a fajčenie.

Zníženie oxidačného stresu pomocou glutatiónu

Glutatión je látka, ktorú živočíchy, ale aj rastliny, huby a niektoré baktérie syntetizujú z esenciálnych aminokyselín. Teda, vyrábajú si ho sami. Aj ľudské telo si glutatión syntetizuje z bežne konzumovaných potravín, žalúdočné kyseliny ho rozkladajú a v bunkách sa opätovne skladá do požadovaných foriem.

Ako bunky používajú glutatión na boj s oxidačným stresom?

Glutatión tvorí prvú obrannú líniu buniek voči oxidačnému stresu. V prípade, že bunky zaregistrujú nadmerný oxidačný stres, okamžite presunú glutatión do zasiahnutej oblasti. Ten reaguje s reaktívnymi formami kyslíka, čím ich neutralizuje a zabraňuje poškodeniu. Použitá molekula glutatiónu sa následne v organizme bezpečne recykluje.

Vedeli ste, že: Ľudské telo si vytvára zásoby glutatiónu, aby ho malo dostupný v prípade, že dôjde k nadmernému oxidačnému stresu? Ukladá ho v bunkových zásobníkoch.

Oxidačný stres môže byť nebezpečný! Ako ho viete znížiť pomocou glutatiónu?

Nedostatok glutatiónu spôsobuje problémy

Napriek tomu, že telo si glutatión ukladá na „horšie časy“, jeho zásoby nie sú neobmedzené. Denno-denne sme vystavovaní faktorom, ktoré spôsobujú zvyšovanie oxidačného stresu. Zároveň, nekonzumujeme dostatok potravín s obsahom esenciálnych mastných kyselín, z ktorých si telo vie prirodzene vyrobiť glutatión.

Vo výsledku tak dochádza k tomu, že telo nemusí mať dostatok glutatiónu, aby dokázalo dlhodobo zabraňovať oxidačnému poškodzovaniu buniek. Nedostatok glutatiónu sa pritom neprejavuje navonok. Pocítite ho, až keď dôjde k nadmernému oxidačnému poškodeniu v tele a objaví sa napríklad zápal.

Pravidelné dopĺňanie glutatiónu znižuje riziko vážnych chorôb

Ak chcete mať istotu, že váš organizmus bude schopný efektívne bojovať s oxidačným stresom, najlepším riešením je pravidelne dopĺňať glutatión prostredníctvom kvalitných doplnkov výživy. Výskumy ukazujú, že perorálne užívanie glutatiónu môže zvýšiť jeho koncentráciu v bunkách imunitného systému až o 260 %. Vďaka tomu si telo oveľa ľahšie poradí s oxidačným stresom, poklesne riziko zápalov a mnohých vážnych ochorení.

Klinické štúdie o vplyve glutatiónu na znižovanie oxidačného stresu nájdete tu:

https://clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT01044277

https://jissn.biomedcentral.com/articles/10.1186/1550-2783-2-2-38

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4684116/